Spôsob spracovania prerušenia vysokoteplotnej a nízkoteplotnej testovacej komory je jasne stanovený v norme GJB 150, ktorá rozdeľuje prerušenie skúšky na tri situácie, a to prerušenie v rámci tolerančného rozsahu, prerušenie za testovacích podmienok a prerušenie za nadmerných testovacích podmienok. Rôzne situácie majú rôzne metódy spracovania.
V prípade prerušenia v rámci tolerančného rozsahu, keď testovacie podmienky neprekračujú povolený rozsah chyby počas prerušenia, by sa čas prerušenia mal považovať za súčasť celkového času testu; v prípade prerušenia za testovacích podmienok, keď sú testovacie podmienky v testovacej komore s vysokou a nízkou teplotou nižšie ako dolná hranica povolenej chyby, by sa mali vopred stanovené testovacie podmienky opäť dosiahnuť od bodu pod testovacími podmienkami a test by sa mal obnoviť, kým sa nedokončí plánovaný testovací cyklus; v prípade vzoriek s nadmerným testovaním, ak podmienky nadmerného testovania priamo neovplyvnia prerušenie testovacích podmienok, a ak testovaná vzorka v následnom teste zlyhá, výsledok testu by sa mal považovať za neplatný.
V skutočnej práci používame metódu opakovaného testovania po oprave testovanej vzorky pre prerušenie testu spôsobené poruchou testovanej vzorky; pre prerušenie testu spôsobené vysokým a nízkym napätímtesty v teplotnej skúšobnej komoreV prípade prerušenia zariadenia (napríklad náhleho výpadku vody, výpadku prúdu, poruchy zariadenia atď.), ak čas prerušenia nie je veľmi dlhý (do 2 hodín), zvyčajne sa s ním zaobchádza podľa podmienok prerušenia testu uvedených v GJB 150. Ak je čas príliš dlhý, test sa musí zopakovať. Dôvod pre uplatnenie ustanovení o spracovaní prerušenia testu týmto spôsobom je určený ustanoveniami o teplotnej stabilite testovanej vzorky.
Stanovenie trvania testovacej teploty pri vysokej a nízkejteplotná testovacia komoraTeplotný test je často založený na tom, že testovaná vzorka dosiahne teplotnú stabilitu pri tejto teplote. Vzhľadom na rozdiely v štruktúre výrobku, materiáloch a možnostiach testovacieho zariadenia je čas, ktorý rôzne výrobky potrebujú na dosiahnutie teplotnej stability pri rovnakej teplote, rôzny. Keď sa povrch testovanej vzorky zahrieva (alebo ochladzuje), postupne sa prenáša do vnútra testovanej vzorky. Takýto proces vedenia tepla je stabilný proces vedenia tepla. Medzi časom, keď vnútorná teplota testovanej vzorky dosiahne tepelnú rovnováhu, a časom, keď povrch testovanej vzorky dosiahne tepelnú rovnováhu, existuje časové oneskorenie. Toto časové oneskorenie je čas stabilizácie teploty. Minimálny čas potrebný pre testované vzorky, u ktorých nie je možné merať teplotnú stabilitu, je stanovený, to znamená, že keď teplota nie je v prevádzke a nedá sa merať, minimálny čas teplotnej stability je 3 hodiny a keď je teplota v prevádzke, minimálny čas teplotnej stability je 2 hodiny. V skutočnej práci používame ako čas stabilizácie teploty 2 hodiny. Keď testovaná vzorka dosiahne teplotnú stabilitu a teplota okolo testovanej vzorky sa náhle zmení, testovaná vzorka v tepelnej rovnováhe bude mať tiež časové oneskorenie, to znamená, že vo veľmi krátkom čase sa teplota vo vnútri testovanej vzorky príliš nezmení.
Počas testu vlhkosti pri vysokých a nízkych teplotách, ak dôjde k náhlemu výpadku vody, výpadku prúdu alebo poruche testovacieho zariadenia, mali by sme najskôr zatvoriť dvierka testovacej komory. Pretože keď sa zariadenie na testovanie vlhkosti pri vysokých a nízkych teplotách náhle zastaví, pokiaľ sú dvierka komory zatvorené, teplota v dvierkach testovacej komory sa dramaticky nezmení. Vo veľmi krátkom čase sa teplota vo vnútri testovanej vzorky výrazne nezmení.
Potom zistite, či toto prerušenie má vplyv na testovanú vzorku. Ak nemá vplyv na testovanú vzorku atestovacie zariadeniemôžeme v krátkom čase obnoviť normálnu prevádzku, môžeme v teste pokračovať podľa metódy manipulácie s prerušením nedostatočných testovacích podmienok špecifikovanej v GJB 150, pokiaľ prerušenie testu nemá určitý vplyv na testovanú vzorku.
Čas uverejnenia: 16. októbra 2024